5. Prevencia

Kardiovaskulárne choroby patria medzi najčastejšiu príčinu úmrtia na svete. A vzhľadom na súčasný životný štýl dosahujú pandemický, teda celosvetový rozmer. Jednou z hlavných príčin srdcovocievnej choroby je ateroskleróza, ktorá sa môže začať už v detskom veku a v závislosti od ďalších rizikových faktorov je pacient ohrozený vznikom kardiovaskulárnych chorôb. Klinické problémy robí ateroskleróza obvykle vo vyššom veku, najčastejšie po 50-ke alebo 60-ke. Kľúčové postavenie vo všetkých vekových skupinách zohráva obezita, zvýšený krvný tlak a zvýšenie obsahu cholesterolu v plazme.

Obezita je výsledkom nesprávneho pomeru medzi príjmom a výdajom energie, ktorý je zapríčinený najmä nesprávnym životným štýlom. Na Slovensku majú nadváhu alebo už obezitu 2/3 dospelej populácie. Zatiaľ čo u dospelých mužov na Slovensku sú percentá s nadváhou a obezitou v posledných rokoch nemenné, epidemiológovia upozorňujú na zvyšujúci sa výskyt obezity u detí, dospievajúcich a u žien. Prevencia obezity spočíva v prevencii jej vzniku, v prevencii jej opakovaného vzostupu po redukcii hmotnosti a v prevencii ďalšieho nárastu hmotnosti u obéznych osôb, ktorým sa nedarí alebo nevedia schudnúť. Závažná obezita je spojená s dvanásť-násobným nárastom úmrtnosti osôb vo veku 15 – 35 rokov v porovnaní s chudými osobami. Dnes ľudia  jedia predovšetkým pre radosť. Jedenie patrí medzi životné pôžitky.

Najúčinnejšou metódou prevencie obezity a rozvoja jej komplikácií je výchova zameraná na zlepšenie stravovacích návykov, zvýšenie fyzickej aktivity a zmenu životného štýlu. Človek by si mal zlepšiť svoje stravovanie. To neznamená, že by mal stále držať nejakú diétu. V dnešnej dobe sú populárne až extrémne diéty. Zdravá, vyvážená strava spôsobí, že človek sa bude cítiť lepšie, redukuje svoju hmotnosť a tým sa aj zníži riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Je lepšie začať s jedením zdravých jedál, ktoré prinášajú potešenie, ako jesť nechutnú diétu. Smutnou, ale zároveň dobrou správou je, že jediná diéta, ktorá skutočne účinkuje je zmena stravovania do konca života.

Čo konzumovať. Veľa ovocia a zeleniny (aspoň 5 - 7 porcií denne), celozrnné  obilniny. Vyberať si nízkotučné výrobky alebo výrobky s obmedzením tuku. Dávať prednosť nenasýteným mastným kyselinám, ktoré obsahujú slnečnicový, kukuričný, repkový a olivový olej, živočíšne tuky konzumovať s mierou. Jesť viac rýb, strukovín a chudého mäsa. Takto si zabezpečíme dostatočný a kvalitný prijem energie a zároveň správny metabolizmus tukov a hladinu cholesterolu.

Na zabezpečenie rovnováhy je dôležitý  dostatočný fyzický výdaj kalórií. Podľa prieskumov Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva v preventívnych opatreniach je medzi rizikovými faktormi vo vekovej skupine od 15 - 18 rokov na prvom mieste nízka pohybová aktivita. Pohyb sa dnešným deťom nedostáva v dostatočnej miere. Veľa času trávia pri počítačoch a televízii. Moderná technika vyradila chôdzu a beh ako hlavný zdroj transportu. Deti uprednostňujú  virtuálnu realitu za obrazovkou počítača alebo televízie s minimálnymi energetickými nárokmi, pred uspokojením a radosťou z telesného pohybu. Zároveň sledovanie televízie alebo hranie počítačových hier nielen obmedzuje telesnú aktivitu, ale často vedie aj k zvyšovaniu príjmu energie. Pri sledovaní televízie sme si navykli maškrtiť rôzne sladkosti, slané čipsy, či popíjať sladené nápoje. Pohybová aktivita je prospešná nielen z dôvodu zabránenia hmotnostného prírastku. Pozitívne pôsobí aj na kardiovaskulárny systém, znižuje telesné tukové zásoby, bráni úbytku netukového tkaniva, priaznivo ovplyvňuje krvný tlak, glukózovú toleranciu, metabolizmus tukov,  zlepšuje parametre telesnej zdatnosti a v neposlednom rade ovplyvňuje pozitívne aj psychiku. V kardiovaskulárnych štúdiách bolo zistené, že rýchla chôdza a výdatnejšie telesné cvičenie pomáha znižovať riziko ischemickej choroby srdca. Pri cvičení je nutná minimálna časová záťaž a pravidelnosť, čo predstavuje časový limit 20 až 30 minút 3-4 krát týždenne. Ideálne je cvičenie dosahujúce aerobno - anaerobný prah, ľudovo povedané, kým sa nezadýchame. V danom režime kardiovaskulárny systém reaguje ekonomizáciou spotreby kyslíka a energetických zdrojov, rozvojom kolaterálneho riečiska a odbúravaním tukových zásob.

V spomínaných prieskumoch praktických lekárov po nízkej pohybovej aktivite u tínedžerov a mladých dospievajúcich ľudí ja druhý najrizikovejší faktor fajčenie.

Fajčenie má negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém, pretože tabakový dym obsahuje veľké množstvo jedov, ktoré poškodzujú srdce a cievy. Nikotín je návykovým jedom, ktorý zrýchľuje srdcový rytmus a spôsobuje dočasné zvýšenie krvného tlaku. Zapríčiňuje zúženie alebo aj úplne uzavretie krvného riečiska. Vdychovanie cigaretového dymu výrazne znižuje množstvo kyslíka, ktoré je krv schopná dodávať srdcu a celému telu. Mladí pacienti, teda od 30 do 40 rokov s infarktom myokardu sú obvykle vždy fajčiari. Na rozdiel od rakoviny pľúc, pri ktorej platí, že  čím je viac vyfajčených cigariet, tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku  rakoviny, pri chorobách ciev platí, že aj jedna cigareta denne stačí na poškodenie tepien. Čo vysvetľuje skutočnosť, že pasívni fajčiari sú viac postihnutí kardiovaskulárnymi ako nádorovými chorobami. Oveľa viac chorôb a úmrtí spôsobených fajčením predstavujú infarkty, mozgové cievne príhody a ďalšie kardiovaskulárne choroby ako nádorové ochorenia.

Výskumy a populačné štúdie ukázali potenciál pre prevenciu. Podľa niektorých prieskumov až 80 % ischemickej choroby srdca a až 90 % cukrovky 2. typu, by mohlo byť odvrátených prevenciou a to zmenou faktorov životného štýlu. Daný jav je sledovateľný v rozvojových krajinách, v ktorých po zlepšení životnej úrovne výrazne stúpa podiel civilizačných ochorení. Daný trend je pozorovateľný už v priebehu jednej generácie. Príkladmi sú Čína, Južná Kórea, Nauru. Naopak jednou z najzdravších krajín je Kuba. Relatívne chudobná krajina, kde sú občania nútení jesť striedmo, veľa sa pohybovať a krajina im zabezpečuje kvalitné zdravotníctvo.